Podnikanie na Slovensku

Hoci dane, odvody a pracovnoprávna legislatíva v posledných rokoch život podnikateľom skomplikovali, stále znamenajú konkurenčnú výhodu oproti mnohým západným krajinám.

  • Hoci dane, odvody a pracovnoprávna legislatíva v posledných rokoch život podnikateľom skomplikovali, stále znamenajú konkurenčnú výhodu oproti mnohým západným krajinám.
  • Výhodou zostávajú aj nižšie náklady na pracovnú silu a pomerne vysoká kvalifikovanosť zamestnancov.
  • Slovensko stále trápi vysoká miera korupcie. V rebríčku Transparency International o vnímaní korupcie z roku 2014 skončilo Slovensko na 54. mieste zo 175 krajín. Ide o zlepšenie o šesť miest oproti roku 2013.Veľkým strašiakom potenciálnych investorov je aj slabá a zdĺhavá vymožiteľnosť práva.

„Mojim snom vždy bolo vrátiť sa na Slovensko,“ hovorí čochvíľa štyridsiatnik Ivan, ktorý odišiel s rodičmi do Spojených štátov Amerických už ako 15-ročný v roku 1990. V Kalifornii sa mu podarilo rozbehnúť sľubnú kariéru v Silicon Valley i založiť rodinu, kvôli deťom teraz uvažuje o sťahovaní intenzívnejšie. „Chcel by som na Slovensku podnikať.  Beriem to ako trh, ktorý má veľa malých možností s menšou konkurenciou. Veľryby tam asi nechytím, ale sardiniek tam je dosť,“ premýšľa.

Ak o Slovensku uvažujete ako o krajine, v ktorej rozbehnúť podnikanie, treba priznať, že pre rok 2015 je na svete prinajmenšom 36 krajín, v ktorých by sa vám zrejme začínalo ľahšie.

 

áno_ALBRECHT_WEB3

 

Aspoň tak Slovensko vidí rebríček Doing business, ktorý každoročne zostavuje Svetová banka. Tá  porovnáva 11 oblastí dôležitých pre podnikanie v 189 štátoch sveta. Na druhej strane, Slovensko z porovnania vychádza lepšie ako Belgicko, Česko či Taliansko.

 

Trápi nás vymožiteľnosť práva

Medzi naše hlavné prednosti Svetová banka zaraďuje jednoduchosť majetkových prevodov, legislatívu pri riešení insolventnosti, či prístup k úverom. Problematickými pre našich podnikateľov zostávajú dane, získavanie stavebných povolení, či ochrana minoritných investorov. 

Vyššie daňové a odvodové zaťaženie spomína ako kľúčovú výhradu aj väčšina domácich ekonomických expertov. „Za posledné roky vzrástla korporátna daň na najvyššiu úroveň spomedzi krajín V4 (22 percent), zvýšila sa daň z príjmu fyzických osôb (19 a 25 percent podľa výšky zárobku), zavádzajú sa rôzne skryté či nepriame dane a poplatky ako sú jednorazové odvody či licenčná daň,“ vymenúva tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. 

Medzi ďalšie námietky zamestnávateľov patrí najmä sprísňujúca sa pracovnoprávna legislatíva, ktorá cez zmeny v zákonníku práce, či v pravidlách Bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vytvára pre firmy dodatočné náklady.

Dane, odvody a pružnejšia pracovnoprávna legislatíva však v kombinácii s lacnou a pomerne kvalifikovanou pracovnou silou stále paradoxne patria medzi naše konkurenčné výhody oproti mnohým krajinám Západnej Európy ako sú Rakúsko, Belgicko, či Francúzsko. „Je veľmi dôležité, aby sme si túto výhodu udržiavali, my týmto krajinám nemôžeme konkurovať  napríklad vymožiteľnosťou práva,“ vraví Hošták.

Práve túto oblasť považujú zamestnávatelia za ďalšiu významnú slabinu našej ekonomiky. „V systéme spravodlivosti nedošlo po roku 1989 k zásadným zmenám,“ upozorňuje tajomník RÚZ.

 

Stále zaostávame, no ekonomike sa darí

Tieto neduhy Slovensku vyčíta aj ďalší rešpektovaný podnikateľský rebríček konkurencieschopnosti, ktorý v septembri 2014 zverejnilo Svetové ekonomické fórum. Slovensko v ňom obsadilo 75. zo 144 priečok. V prieskume, ktorý fórum robilo medzi slovenskými podnikateľmi, vyšli ako najväčšie prekážky pre podnikanie neefektívna verejná správa, korupcia, obmedzujúce pracovnoprávne predpisy a vysoké dane.  

Ekonómovia sa však takmer bez výnimky zhodujú, že napriek niekoľkým negatívnym opatreniam v posledných rokoch, sa podmienky na podnikanie na Slovensku z dlhodobého hľadiska výrazne zlepšili. Odpadli problémy s nevypočítateľnými vládami, či s kriminalitou a výpalníctvom, krajine sa darí aj v ekonomickom raste.  Na Slovensku dlhodobo až na výnimku v roku 2009 rastie reálny hrubý domáci produkt, v rokoch 2014 až 2016 má byť rast HDP podľa prognózy Európskej komisie dokonca jeden z najvyšších v EÚ.

 

Príležitosť pre ľudí z vonku

Podnikateľské prostredie u nás je podľa Kristíny Mikulovej, ktorá donedávna pracovala vo Svetovej banke vo Washingtone a dnes pôsobí na našom ministerstve financií, stále poznačené aj menšou mierou ochoty riskovať. Práve v tom môže tkvieť výhoda pre ľudí so skúsenosťami zo západných krajín, v ktorých sú podnikatelia zvyknutí otriasť sa aj z nezdaru.  „Základom úspechu je nebáť sa pohorieť. Aj na Slovensku už máme dostatok inšpiratívnych príbehov, ktoré môžu ašpirujúcím podnikateľom dodať odvahu pustiť sa do vlastných projektov,“ hovorí Mikulová.

Hoci Slovensko stále zostáva výrazne priemyselnou krajinou, v posledných rokoch tu vyrástli aj viaceré inovatívne spoločnosti ako Eset, či Sygic. Niektoré sa už dnes aj sami snažia podnikateľské prostredie kultivovať a podporovať v ňom väčšiu transparentnosť.

Naštartovali sa tu aj viaceré úspešné podnikateľské startupy ako GA Drilling, Sli.do, Datamolino, Edocu, alebo Piano.

„V posledných rokoch badať na Slovensku dva protichodné trendy,“ hodnotí situáciu šéfredaktor portálu podnikajte.sk Vladimír Jakubec. „Na jednej strane sa komplikuje legislatíva regulujúca podnikanie a zvyšuje sa finančná záťaž pre podnikateľov, na druhej strane rastie záujem o tému startupov a ich podporu na ministerstvách, v štátnych agenútrach, v treťom sektore a v médiách,“ hovorí. „Pred niekoľkými rokmi neexistovali súťaže ako Podnikateľský nápad roka, neorganizovali sa Startupweekendy, neexistovali coworkingové centrá a ďalšie možnosti, vďaka ktorým majú začínajúci podnikatelia oveľa viac príležitostí rozvíjať svoje podnikateľské nápady a získať zdroje na ich financovanie,“ dodáva Jakubec.

 

Dell Women's Entrepreneur Network event - NYC

 

Doba startupov

Dobrým nápadom praje u nás doba aj podľa Mateja Ftáčnika, spoluzakladateľa iniciatívy The Spot, ktorá podporuje sturtupy na Slovensku.

„Naša výhoda oproti ostatným inovatívnym hubom Európy ako Berlín či Londýn je v relatívne nízkych nákladoch na zamestnancov a na život, čo umožňuje pri začatí podnikania prežiť dlhšie s nižším množstvom financií,“ hovorí. „Taktiež informatický talent v stredoeurópskom regióne je veľmi kvalitný a ak sa spojí so skúsenosťami zo zahraničia, pri podnikaní z toho môže byť výborná kombinácia,“ vraví.

V prostredí startupov sa postupne buduje aj slušná podporná sieť. Vznikla tu Slovenská asociácia na podporu internetovej ekonomiky, ktorá má za cieľ zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku pre inovatívnych podnikateľov. Aktívne fungujú súťaže ako Startup Awards, ale aj podporné organizácie ako The Spot, BrainHouse, Rubixlab, či nový co-working priestor v Košiciach Eastcubator, ktoré začínajúcim podnikateľom pomáhajú so štartom.

Aj Ftáčnik upozorňuje na to, že podnikateľským nápadom na Slovensku stále sťažuje život slabá vymožiteľnosť práva a problematické získavanie rizikového kapitálu na štart podnikania. „Na druhej strane máme výborný prístup k skvelým informatikom a šikovným pracovitým ľuďom, ktorí tvoria výborných spoločníkov alebo zamestnancov inovatívnych spoločností. Práve tie myslia primárne globálne a nepovažujú Slovensko za svoj jediný možný trh,“ mieni Ftáčnik.

Už aj na Slovensku sa však začínajúci podnikatelia stále častejšie opierajú okrem štandardných možností ako sú bankové úvery či štátna pomoc aj o rizikový kapitál. Okrem rastúceho počtu súkromných spoločností, ktoré sú ochotné investovať do nových projektov a riskovať tak aj stratu, podporuje startupy čoraz viac aj Európska komisia.

Spolu s Európskym investičným fondom vytvorila iniciatívu JEREMIE (Spoločné európske zdroje pre veľmi malé až stredné podniky), cez ktorú sa môžu k zdrojom z eurofondov dostať aj začínajúci podnikatelia. Európska komisia prispela z eurofondov do holdingového fondu na Slovensku sumou 100 miliónov eur, do iniciatívy sa zapojilo už aj päť slovenských bánk, ktoré malým a stredným podnikom v roku 2014 ponúkli úvery vo výške 262 miliónov eur.

Európsky investičný fond u nás vybral za správcu nástrojov rizikového kapitálu spoločnosť Neulogy Ventures, ktorá už startupy podporuje.

 

Cudzinci sa nestratia

Kariérne sa už dnes na Slovensku nestratia ani cudzinci, napríklad partneri, ktorých si Slováci našli v zahraničí. Marcela Glevická z portálu Profesia.sk hovorí, že zo 120-tisíc pracovných ponúk, ktoré u nich inzerovali zamestnávatelia za necelých jedenásť mesiacov roku 2014 , tvorili až 19-tisíc ponuky na pozície obsadzované v angličtine.

„Najviac šancí, kde sa dnes na Slovensku uplatní cudzinec, sú pobočky zahraničných korporácií. Na trhu sa im darí, v posledných dvoch rokoch majú dosť silný nábor,“ vraví.  Zväčša ide o prácu za počítačom, na administratívnych alebo účtovných pozíciách, kde je hlavnou podmienkou ovládanie cudzieho jazyka.

„Niektoré firmy zavreli pobočku v rámci korporácie vo svojej krajine, preniesli služby na Slovensko a presunuli sem časť ľudí pre cudzojazyčné pozície, na ktorých aj dnes robia cudzinci, ktorí boli ochotní odísť so zahraničia aspoň na čas k nám,“ hovorí Glevická.

Ako začať

Založiť si na Slovensku spoločnosť alebo živnosť je dnes už pomerne jednoduché, pri s.r.o. tento servis poskytujú aj špecializované spoločnosti. Cena sa pohybuje od necelých 400 eur vyššie a dá sa to stihnúť už za dva týždne. Pri živnosti ide ešte o oveľa jednoduchšiu a lacnejšiu záležitosť, za jedno živnostenské oprávnenie zaplatíte päťeurový kolok a všetky administratívne úkony za vás vybavia pracovníci na jednotnom kontaktnom mieste (odbor živnostníckeho podnikania) na jednom zo 49 okresných úradov.

Autor: Michal Piško, november 2014


ORGANIZÁCIA LEAF V SÚČASNOSTI REALIZUJE TIETO PROGRAMY

Pre nadaných stredoškolákov:
Hľadáme, prepájame a podporujeme v rozvoji aktívnych, motivovaných a talentovaných študentov prostredníctvom širokej ponuky medzinárodných kempov alebo mentoring programu TalentGuide. LEAF tiež podporuje vznik medzinárodnej strednej školy internátneho typu, ktorá bude zameraná na rozvoj charakteru a líderstva v kontexte regiónu strednej Európy.
Pre učiteľov:
Rozvíjame učiteľov stredných škôl s cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu vybraných súčasných učiteľov (napr. formou individuálneho rozvojového programu učiteľov), ako i prilákať osobnosti z mimoškolského prostredia k učiteľstvu (napr. ponukou zahraničných učiteľských stáží).
Pre Slovákov v zahraničí:
Vytvárame príležitosti (práca a stáže, štipendiá a dobrovoľníctvo, komunita) pre rozvoj mladých nadaných Slovákov v zahraničí, ich prepájanie so Slovenskom a návrat domov.
Pre dobrovoľníkov:
Poskytujeme mladým profesionálom príležitosti pre rozvoj a angažovanosť prostredníctvom ich pomoci neziskovým organizáciám či sociálnym podnikateľom.

---

LEAF
Sme nezisková mimovládna organizácia zameraná na rozvoj mladých ľudí s potenciálom vyrásť na osobnosti rozvíjajúce Slovensko. Navštívte našu hlavnú stránku.