Služby

Hoci službám sa na Slovensku stále venuje menšia pozornosť ako na Západe, ich podiel na HDP krajiny rýchlo rastie.

  • Hoci službám sa na Slovensku stále venuje menšia pozornosť ako na Západe, ich podiel na HDP krajiny rýchlo rastie.
  • Nájsť kvalitný hotel, reštauráciu alebo športové stredisko sa dnes pri troche snahy dá už pomerne ľahko aj mimo Bratislavy.
  • Veľkým problémom Slovenska zostáva nevyrovnanosť úrovne služieb. Výbornú skúsenosť môže striedať katastrofálna.
  • Slabá úroveň je príznačná najmä pre verejnú dopravu, alebo pre niektoré oblasti v zdravotníctve.

Pozvať na návštevu kamaráta zo zahraničia a nechať ho cestovať vlakom, môže na Slovensku veľmi ľahko skončiť  pri trápnom ospravedlňovaní. Vozne sú u nás stále nezriedka desaťročia staré, hygiena a presnosť tiež nepatria medzi silné stránky našich železníc. Aj tu však vidno istý progres, štátna Železničná spoločnosť nakúpila v posledných rokoch za eurofondy viacero nových súprav, na náš trh pomaly začínajú prenikať aj súkromní dopravcovia s modernými vlakmi a kvalitným servisom.

Podobne to vyzerá s našimi službami vo väčšine oblastí, už dávno nie sme zaostalá postkomunistická krajina, no pri porovnávaní so Západom stále máme čo doháňať.

 

áno_ZSSK_671.001

 

„Úroveň služieb na Slovensku sa postupne zlepšuje, ale je pravda, že chvíľu mi trvalo zvyknúť si na nižšiu úroveň, či už v zdravotníctve alebo aj pri bežnej komunikácii v obchode,“ hovorí podnikateľka Irma Chmelová, ktorá sa pred niekoľkými rokmi vrátila na Slovensko zo Švédska. „Keď tu človek žije, stane sa voči týmto veciam trochu imúnny, je to asi vec zvyku. A keď potom neočakáva veľa, je niekedy aj milo prekvapený.“

 

Priemyselná veľmoc

Na úrovni služieb u nás sa dodnes prejavujú aj roky života v totalitnom režime. Nie náhodou je medzi desiatimi krajinami s najnižším podielom služieb na HDP v EÚ až deväť postkomunistických štátov. Slovensko je pritom v tomto ukazovateli tretie najslabšie, menej na služby dávali v roku 2013 už len Česko a Rumunsko. Slovensko si naopak dosiaľ udržuje tretie najvyššie výdavky v pomere k HDP na priemysel a štvrté na stavebníctvo.

Spoliehať sa ešte neoplatí

Sociologička Oľga Gyarfášová, ktorá v roku 2012 pre ministerstvo zahraničných vecí spracovávala štúdiu „Imidž Slovenska z pohľadu zahraničia“, hovorí, že kvalita služieb na Slovensku sa za posledné roky citeľne veľmi zlepšila.

Za najväčšiu slabinu tohto sektora považuje nepredvídateľnosť. „U nás neplatia nejaké základné štandardy, na ktoré by sa dalo vždy a všade spoľahnúť. Pozitívnu skúsenosť môže striedať veľmi nemilé prekvapenie,“ hovorí.

Ďalšími typickými črtami sektoru sú podľa nej veľké rozdiely v kvalite služieb odvíjajúce sa od ich charakteru, regiónu, alebo ich poskytovateľa. „Medzi úrovňou služieb napríklad v cestovnom ruchu a v zdravotníctve sú priepastné rozdiely, podobne ako medzi súkromnou a verejnou sférou. Medzi priateľmi sa na Slovensku môžete stretnúť s nebývalou srdečnosťou a obetavosťou, no vo verejnej sfére povestná slovenská pohostinnosť ustupuje,“ konštatuje sociologička.

Neprepojená doprava

Medzi najčastejšie kritizované služby na Slovensku tradične patria doprava a zdravotníctvo.

Dve najväčšie mestá v krajine ani 25 rokov po páde bývalého režimu nespája navzdory opakovaným prísľubom politikov diaľnica. Slabá diaľničná sieť má výrazne negatívne dopady na investície a zamestnanosť vo viacerých regiónoch Slovenska ako sú Gemer, Horná Nitra alebo severovýchod Slovenska.

Slovensko trpí aj na biednu verejnú dopravu, ktorá za necelých dvadsať rokov prišla už o 640 miliónov pasažierov. Úbytok postihol najmä autobusovú dopravu, ktorú v roku 2013 využilo o 452 miliónov cestujúcich menej ako v roku 1995.

Veľkým problémom u nás zostáva aj neprepojenosť rôznych druhov verejnej dopravy. „Pre ľudí zvyknutých na integrovanú dopravu z Paríža alebo Londýna môže byť nepochopiteľné, ako sa u nás železnice, prímestská autobusová doprava i MHD hrajú len na vlastnom piesočku,“ hovorí Marián Gogola z Katedry cestnej a mestskej dopravy Žilinskej univerzity. Integrovaná doprava sa u nás v roku 2013 s problémami rozbehla len v Bratislave, no aj to len v smere na Záhorie. Jednotnú tarifu v smere na Rajec využívajú železnice a MHD ešte aj v Žiline, integrovaný dopravný systém sa pripravuje v Košiciach.

„Ak chceme skutočne hovoriť o oslabení individuálnej automobilovej dopravy, nemôžu mať železnica autobusy aj MHD vlastné odbavovacie systémy, to ľudí len odstraší,“ upozorňuje Gogola.

Na naše výhrady k verejnej doprave sa však dá pozrieť aj z iného uhla. „Verejná doprava v Bratislave je určite spoľahlivejšia než autobusy v Bostone alebo Chicagu,“ hovorí výskumný pracovník z  University of Chicago Ján Žilinský.

 

Dlhší život

Kým v Belgicku si podľa prieskumu Európskej komisie eurobarometer z roku 2014 úroveň zdravotníckej starostlivosti pochvaľuje 97 percent ľudí, u nás je to len presná polovica. Kritickejší ako my sú k zdravotníctvu len na Cypre, v Maďarsku, Poľsku, Bulharsku, Grécku a v Rumunsku.

Aj vďaka modernejším prístrojom a liečebným postupom sa však priemerná dĺžka života Slovákov medzi rokmi 1993 a 2012 predĺžila o štyri roky.

Na úplnom chvoste EÚ však stále zostávame v porovnaní šancí na dožitie v dobrom zdraví. Slovenskí muži sa v roku 2012 v zdraví dožívali 53,4 roka a ženy dokonca len 53,1 roka.

Viacero Slovákov, ktorí majú skúsenosti zo života v zahraničí však pripomína, že hoci v kvalite zdravotníckych služieb za Západom stále v mnohom zaostávame, zdravotná starostlivosť je u nás dostupnejšia. „Prístup k pacientovi je síce v USA lepší, ale za vysoké ceny, ktoré si ľudia s bežnými príjmami často nemôžu dovoliť,“ pripomína Ján Žilinský, ktorý žije v Chicagu.

Kvalitné súkromné nemocnice a ambulancie, kde si za kvalitnú zdravotnú starostlivosť a osobitý prístup môžete priplatiť, sa však rozmáhajú už aj po celom Slovensku. Dobre to vidno napríklad na klinikách a ambulanciách športovej traumatológie či plastickej chirurgie, ktoré už dnes nie je problém navštíviť aj vo viacerých väčších mestách mimo Bratislavy.

Nezanedbateľnou výhodou života v Bratislave a okolí je aj dostupnosť náročnejších vyšetrení a operačných zákrokov vo Viedni, ktorá je z nášho hlavného mesta vzdialená len hodinu jazdy autom.

Zorientovať sa v kvalite nemocníc (alebo tu), ale aj základných, stredných a vysokých škôl už dnes na Slovensku ľuďom pomáha aj viacero rebríčkov.

Dobre sa najete nielen v Bratislave

Veľký posun zažíva v posledných rokoch Slovensko aj v gastronómii. „Jadro reštauračného zážitku Slovákov stále tvorí ´obedové menučko´, no aj ponuka vývarovní a reštaurácií sa zlepšuje, odstraňujú sa mediálne neatraktívne zložky ako glutaman, dbá sa viac na zdravie a vďaka väčšej konkurencii sa objavujú aj exotickejšie receptúry,“ hovorí publicista Rado Augustín zo sme.sk.

Bratislavské reštaurácie sú už podľa neho porovnateľné s akýmkoľvek priemerným západným mestom, nedávno však zostavil aj rebríčky najlepších cenovo dostupných reštaurácií na Slovensku a v jednotlivých krajoch.

„Postupne v každom regióne vznikajú aspoň dve – tri veľmi dobré reštaurácie, ktoré sú na úrovni bratislavských. Dá sa povedať, že prebieha akési gastronomické obrodenie, vďaka televíznym  kuchárom, šéfkuchárom, ktorí pochodili svet, ale aj pre celkový posun k zdravému životnému štýlu a bohatnutie ľudí,“ vraví Augustín.

Najmä v Bratislave sa už výrazne prejavil aj ďalší trend zo Západu, ktorým je vyhľadávanie autentických kulinárskych zážitkov a regionálnych kuchýň, ktoré poskytujú vietnamské, ruské, či talianske reštaurácie.

Hotel Premium, Bratislava 9

Úsmev už nie je čudný

Prudký rozvoj gastronomických služieb príjemne prekvapil aj Kristínu Mikulovú, ktorá ešte donedávna pracovala vo Svetovej banke vo Washingtone a dnes pôsobí na našom ministerstve financií. „Aj keď ako prívrženec zdravej stravy naďalej musím investovať až priveľa času do hľadania kvalitných organických potravín, ktoré by neboli neprimerane drahé,“ dodáva.

Medzi najčastejšie výhrady Slovákov, ktorí sa pod dlhšej dobe vrátili na Slovensko, stále patrí aj prístup personálu k zákazníkovi.  „Pomalosť, neorganizovanosť, neznalosť postupov pri reklamácii, to ma vie otráviť,“ hovorí Mikulová. „Aj keď sa personál zväčša už aspoň príjemne tvári. Úsmev však nie je náhradou kvalitnej služby,“ pripomína.

 

Hotely si hviezdičky zaslúžia

Veľmi dobre je na tom Slovensko podľa Augustína aj s ubytovacími kapacitami. Keďže väčšina hotelov sa u nás stávala relatívne nedávno, ich dizajn a služby ako vybavenosť wellness centrami sú často až prekvapivo kvalitné.  „Rizikom môžu byť 3-hviezdičkové hotely, tam treba pozorne skúmať webové recenzie, často ide o staršie, nezrekonštruované alebo zle manažované zariadenia, kde slabá výnosnosť neumožňuje postúpiť na 4-hviezdičky,“ upozorňuje Augustín. Dodáva však, že na slovenskom trhu stále chýbajú v zahraničí populárne kombinácie hostelov a dizajnových hotelov s akcentom na zážitok.

Niekdajšie zaostávanie je paradoxne výhodou aj pri ďalších oblastiach ako sú internetové pripojenie či bankové služby, kde sme v mnohom preskočili vývoj a vybudovali priamo najmodernejšie technológie. V kvalite a rýchlosti internetového pripojenia tak patríme k najlepším na svete, nepredstaviteľné je pre nás aj vypisovanie šekov, ktoré je stále v mnohých krajinách na západ od nás bežné.

áno_Besenova_004

Cestovný ruch napreduje rýchlo

Cestovný ruch celkovo, aj napriek stále častým negatívnym skúsenostiam jednotlivcov, patrí k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim službám u nás. „Slovensko zaznamenalo za ostatné roky veľký pokrok. Vybudovali sa moderné akvaparky v turistických centrách ako napríklad Aquacity v Poprade, Tatralandia v Liptovskom Mikuláši, Gino Paradise v Bešeňovej, Thermal Aquapark Oravice na Orave či Thermal Corvinus vo Veľkom Mederi,“ hovorí Martin Šebesta zo Slovenskej agentúry pre cestovný ruch.  „Výrazne sa zvýšila aj kvalita služieb a infraštruktúry v lyžiarskych strediskách na severnej aj južnej strane Chopka v Nízkych Tatrách či na Štrbskom Plese a v Tatranskej Lomnici vo Vysokých Tatrách alebo na Donovaloch. V regiónoch Liptov, Malá Fatra, Vysoké Tatry a Pieniny pribudli kilometre upravených a značených cyklotrás,“ dodáva.

 

Slovensko v zahraničí objavujú

Pokrok Slovenska podľa Šebestu dokumentujú aj príspevky prestížnych zahraničných médií. Britský denník The Times zaradil Vysoké Tatry medzi najlepšie lyžiarske strediská na zimnú sezónu 2014/2015, Jasná v Nízkych Tatrách získala ocenenie od britského špecializovaného časopisu The Telegraph Ski and Snowboard ako najrýchlejšie sa rozvíjajúce stredisko. Prestížny Wall Street Journal zaradil bratislavské hotely do svetovej TOP 5 a Britský spolok novinárov píšucich o turizme odporúča na základe článku na vplyvnom cestovateľskom webe CNN Travel návštevu Čachtického hradu.

Poznámka: Údaje pri okresoch Bratislava I až V a Košice I až IV sú v skutočnosti za celú Bratislavu, resp. Košice.

 

Slovensko však potenciál v cestovnom ruchu stále nedokáže dostatočne využívať, na pritiahnutie turistov chýbajú aj také základné veci ako je letecké spojenie s viacerými kľúčovými európskymi metropolami.

Najobsiahlejším zdrojom o aktivitách v oblasti domáceho cestovného ruchu je národný portál cestovného ruchu www.slovakia.travel, ktorý prevádzkuje Slovenská agentúra pre cestovný ruch.

Autor: Michal Piško, November 2014


ORGANIZÁCIA LEAF V SÚČASNOSTI REALIZUJE TIETO PROGRAMY

Pre nadaných stredoškolákov:
Hľadáme, prepájame a podporujeme v rozvoji aktívnych, motivovaných a talentovaných študentov prostredníctvom širokej ponuky medzinárodných kempov alebo mentoring programu TalentGuide. LEAF tiež podporuje vznik medzinárodnej strednej školy internátneho typu, ktorá bude zameraná na rozvoj charakteru a líderstva v kontexte regiónu strednej Európy.
Pre učiteľov:
Rozvíjame učiteľov stredných škôl s cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu vybraných súčasných učiteľov (napr. formou individuálneho rozvojového programu učiteľov), ako i prilákať osobnosti z mimoškolského prostredia k učiteľstvu (napr. ponukou zahraničných učiteľských stáží).
Pre Slovákov v zahraničí:
Vytvárame príležitosti (práca a stáže, štipendiá a dobrovoľníctvo, komunita) pre rozvoj mladých nadaných Slovákov v zahraničí, ich prepájanie so Slovenskom a návrat domov.
Pre dobrovoľníkov:
Poskytujeme mladým profesionálom príležitosti pre rozvoj a angažovanosť prostredníctvom ich pomoci neziskovým organizáciám či sociálnym podnikateľom.

---

LEAF
Sme nezisková mimovládna organizácia zameraná na rozvoj mladých ľudí s potenciálom vyrásť na osobnosti rozvíjajúce Slovensko. Navštívte našu hlavnú stránku.