Voľný čas a zábava / lifestyle

Na Slovensku ešte nikdy nebola taká rozmanitá ponuka kultúrneho a športového vyžitia ako dnes.

  • Na Slovensku ešte nikdy nebola taká rozmanitá ponuka kultúrneho a športového vyžitia ako dnes.
  • Vyniká najmä Bratislava, v ktorej sídli množstvo umeleckých súborov a športových stredísk, mesto má aj výbornú polohu medzi pohorím a riekou. Plusom je aj blízkosť Rakúska.
  • Nedostatkom Slovenska môže byť menej priestoru na aktívnu tvorbu, amatérske divadelné súbory alebo karaoke kluby nie sú až také rozšírené.Menej rozvinuté sú u nás aj niektoré skupinové aktivity, ktoré prerazili na Západe len relatívne nedávno.

V bratislavskom Ateliéri Babylon vystúpi taliansky jazzový spevák Mario Biondi, v piatich bratislavských kinách bude prebiehať festival dokumentárnych filmov Jeden svet, v klube A4 sa chystá divadelný festival Drama Queer s LGBT tématikou a v Slovenskej národnej galérii prebieha výstava fotografií modernej architektúry Svetlo na hrane.

To je len niekoľko akcií, ktoré na sklonku novembra 2014 na titulnej stránke promoval portál citylife.sk, zameraný na kultúrne podujatia v Bratislave a okolí.

„V Bratislave ešte v živote nebolo toľko kultúry, konajú sa tu desiatky aktivít denne od mainstreamu až po úplne okrajové žánre. Znesie to porovnanie s hociktorou krajinou v Európe,“ hodnotí situáciu v hlavnom meste Marek Adamov, šéf zrejme najznámejšieho mimobratislavského klubu na Slovensku žilinskej Stanice.

Main_Street,_Košice,_Slovakia_1

Hlavným mestom sú aj Košice       

Mimo Bratislavy je toho o poznanie menej, priznáva. Výnimkou sú určite ešte Košice, v ktorých pomohol kultúrny život rozprúdiť aj projekt Európskeho hlavného mesta kultúry v roku 2013. V rámci neho sa v meste za 24 miliónov eur zrekonštruoval kasárenský komplex z 19. storočia a dnes v ňom pôsobí kultúrne centrum Kasárne/Kulturpark, za ďalších 7,5 milióna eur mesto prestavalo starú plaváreň na Kunsthalle/Halu umenia, zrekonštruovať sa podarilo aj známy košický amfiteáter z 50. rokov minulého storočia. Viaceré multifunkčné kultúrne priestory vznikli aj prerobením nevyužívaných výmenníkových staníc na košických sídliskách. Všetky tieto zariadenia dnes spravuje mestská organizácia Košické kultúrne centrá a ich program sa dá nájsť na jej stránke.

 

Desiatky klubov

Aj mimo Bratislavy a Košíc však existuje dostatok zaujímavých možností na kultúrne vyžitie. „Vo väčších mestách ako sú Žilina, Trnava, Martin, Prešov, Trenčín, ale napríklad aj v Kremnici sú  aspoň jeden – dva dobré kluby,“ hovorí Adamov. „Známy nedávno narátal prinajmenšom 70 klubov, kde sa pravidelne hrajú koncerty a to samozrejme nepočítal diskotéky a krčmy so živou hudbou.“

Najväčší portál, kde si záujemcovia môžu rezervovať lístky na kultúrne podujatia na celom Slovensku, je Ticketportál, existuje však aj viacero ďalších možností ako kamdomesta.sk. Vlastný rezervačný portál navstevnik.sk má aj ministerstvo kultúry, akcie na ňom promujú štátne kultúrne ustanovizne od muzikálového divadla Nová scéna, cez Štátny komorný orchester v Žiline, až po Slovenské technické múzeum v Košiciach.  Databázu kultúrnych podujatí sa ministerstvo snaží zhŕňať aj na ďalšej stránke.

Divadelnú scénu na Slovensku dnes tvorí zhruba 75 divadelných scén a 66 profesionálnych súborov, z nich 31 pôsobí v Bratislave a 7 v Košiciach. Viacero divadiel je však vo všetkých krajoch s výnimkou Trenčianskeho. Adresu i kontakty na všetky divadlá nájdete na stránke Divadelného ústavu alebo ministerstva kultúry.

 

Divadelná sieť na Slovensku.

Najvýznamnejšou divadelnou scénou na Slovensku zostáva SND, ktoré sa v roku 2007 presťahovalo do modernej novostavby na nábreží Dunaja. Všetky tri scény – činoherná, operná i baletná každoročne hostia aj množstvo zahraničných umelcov svetového formátu ako je americký experimentálny režisér Robert Wilson, baletní sólisti slávnych moskovských divadiel Dmitry Gudanov a Tatjana Melniková, alebo barytónova stálica svetových operných scén Sebastian Catana.

Od januára 2015 navyše SND spúšťa projekt Priveď si svojho cudzinca, a vybrané predstavenia činohry, opery i baletu bude uvádzať aj s anglickými titulkami.

Na ministerskom webe podobne narazíte aj na zoznam hudobných telies, či register galérií a múzeií. Ďalší podobne zameraný portál je muzeum.sk. V roku 2012 bolo podľa Štatistického úradu na Slovensku 230 múzeí a ich pobočiek, 35 galérií a 1891 knižníc.

Menej rozmanitosti

Profesionalizácia kultúrnej scény na Slovensku však má aj svoje úskalia. „Organizované profesionálne aktivity pre publikum už dnes vysoko prevažujú nad amatérskymi činnosťami, do ktorých by sa ľudia mohli sami zapojiť,“ hovorí Adamov.

Podobnú skúsenosť má aj Kristína Mikulová, ktorá sa nedávno vrátila na Slovensko z Washingtonu.  „V Amerike som sa kultúry zúčastňovala nielen ako divák, ale aj ako spolutvorca. Karaoke ligu či možnosť zahrať si v kvalitnom amatérskom divadelnom muzikáli som (tu) zatiaľ neobjavila,“ vraví.

Slabinu Slovenska vidí aj v menšej rozmanitosti. „Vo Washingtone kvôli kultúrnej rôznorodosti tamojšej komunity leteli rôzne typy tancov, ľudia tancom trávili večery. V  Bratislave je napríklad aj salsa stále raritou, ktorá sa v bežných kluboch nepestuje,“ dodáva.

 

Boom skupinových aktivít

Aj Slovensko sa však vyvíja a vo fitnes centrách, športových kluboch i bežných školských telocvičniach po celej krajine sa už niekoľko rokov šíri boom skupinových aktivít. „Pred desiatimi rokmi to bolo najmä o fitness centrách, činkách a strojoch, dnes sa už ľudia oveľa viac venujú skupinovým cvičeniam, vo veľkom fičí croosfit, aerobik, joga, pilates či zumba,“ hovorí majiteľ portálu sportujeme.sk Dávid Zeman. Na portáli prevádzkuje aj podstránku kde.sportujeme.sk, na ktorej si môžete vyhľadať možnosti na športové vyžitie na celom Slovensku.

Aj on však pripúšťa, že mnohé trendy zo Západu k nám ešte neprenikli. „Rozprávam sa o tom často s osobnými trénermi, ktorí chodia na rôzne kurzy a školenia do Ameriky a tí vravia, že nové veci k nám vždy dorazia zhruba s dvoj až trojročným odstupom,“ hovorí.

Kým plaveckých bazénov alebo zimných štadiónov je na Slovensku stále pomerne málo, v posledných rokoch začali naopak vo veľkom po celej krajine pribúdať golfové ihriská či lyžiarske strediská.

áno_media_yoga

 

Športuje sa najmä vonku

Stále väčšiu popularitu si však získavajú hlavne outdoorové aktivity a z nich najmä behanie, cyklistika a inline korčuľovanie. Svedčí o tom aj počet prihlásených na kráľovskú trať najstaršieho európskeho maratónu v Košiciach, ktorý sa podľa článku v Denníku SME za posledné roky zdvojnásobil. Zhruba o pätinu každý rok rastie aj počet účastníkov na kratších disciplínach.

Podobne je to s cyklistikou, len máloktorý lokálny politik vo väčšom meste si dnes trúfne ísť do volieb bez plánu na rozvoj cyklotrás.  Tých je dnes na Slovensku podľa Národnej stratégie rozvoja cyklistickej dopravy vyznačených viac ako 10-tisíc kilometrov. Drvivá väčšina z nich však vedie krajinou a po existujúcich cestách. Bežné dochádzanie na bicykli do práce je tak ešte stále vo väčšine veľkých miest skôr riskantným dobrodružstvom. Najlepšie je na tom Bratislava, ktorá mala v roku 2013 vybudovaných viac ako 120 kilometrov mestských cyklostrás.

Mesto bez hraníc

„Bratislava má aj výbornú geografickú polohu, ktorá dáva dosť možností na aktívny životný štýl,“ pochvaľuje si život v meste konzultantka Helena Šarkanová, ktorá sa nedávno vrátila z dvojročného študijného pobytu v USA. „Rada chodím napríklad na prechádzky na Kolibu, ktorú mám blízko domu. Často behávam okolo jazera Kuchajda, alebo zájdem na Devín zabehať si popri sútoku riek.“

Hlavné mesto ťaží nielen z bezprostrednej blízkosti Malých Karpát, dvoch veľkých riek a lužných lesov, ale aj z blízkosti Rakúska a Maďarska, kam chodia Bratislavčania s obľubou nielen nakupovať, ale sa aj kúpať či bicyklovať.

Takmer celé Slovensko je aj rajom pre turistov, na malom území vo výškovom rozpätí od 83 do 2665 metrov sa nachádzajú desiatky pohorí, ktoré ponúkajú bohaté možnosti od náročnej vysokohorskej turistiky až po jednoduché lesné prechádzky s deťmi. Turistické trasy sa na Slovensku značia už od roku 1874 a dnešnú sieť po celej krajine tvorí zhruba 13-tisíc kilometrov turistických chodníkov. Štát spravuje a sprístupňuje aj 11 jaskynných systémov, verejnosť môže navštíviť 17 zachovaných stredovekých hradov a desiatky zrúcanín, po celej krajine sa nachádza aj asi päťsto kaštieľov.

Štrbské pleso

Vypnúť hlavu trochu inak

Možnosti sa v posledných rokoch lepšia aj pre ľudí, ktorí chcú voľný čas tráviť zmysluplnou prácou pre komunitu či pomocou iným. Podľa prieskumu Európskej komisie eurobaromer z roku 2011 sa na dobrovoľníckych aktivitách zúčastňuje až 29 percent obyvateľov Slovenska.

„Vo viacerých väčších mestách už existujú dobrovoľnícke centrá, kde si ľudia môžu vyhľadať jednoduchšie práce na vypnutie hlavy, ale aj expertnejšie pozície, z ktorých by mohli pomáhať dobrej veci,“ hovorí riaditeľka Bratislavského dobrovoľníckeho centra Alžbeta Mračková. Viacero projektov, ktorým môžu pomôcť svojou expertízou, nájdu dobrovoľníci aj na stránkach LEAF.

Výnimkou nie sú ani dobrovoľnícke aktivity, do ktorých sa môže zapojiť celá rodina, ako je venčenie psov v Slobode zvierat či čistenie parkov.

Voľnočasovým aktivitám pre deti sa venuje aj viacero špecializovaných portálov ako sdetmi.com, kamsdetmi.sk alebo fun4kids.sk.

Autor: Michal Piško, november 2014


ORGANIZÁCIA LEAF V SÚČASNOSTI REALIZUJE TIETO PROGRAMY

Pre nadaných stredoškolákov:
Hľadáme, prepájame a podporujeme v rozvoji aktívnych, motivovaných a talentovaných študentov prostredníctvom širokej ponuky medzinárodných kempov alebo mentoring programu TalentGuide. LEAF tiež podporuje vznik medzinárodnej strednej školy internátneho typu, ktorá bude zameraná na rozvoj charakteru a líderstva v kontexte regiónu strednej Európy.
Pre učiteľov:
Rozvíjame učiteľov stredných škôl s cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu vybraných súčasných učiteľov (napr. formou individuálneho rozvojového programu učiteľov), ako i prilákať osobnosti z mimoškolského prostredia k učiteľstvu (napr. ponukou zahraničných učiteľských stáží).
Pre Slovákov v zahraničí:
Vytvárame príležitosti (práca a stáže, štipendiá a dobrovoľníctvo, komunita) pre rozvoj mladých nadaných Slovákov v zahraničí, ich prepájanie so Slovenskom a návrat domov.
Pre dobrovoľníkov:
Poskytujeme mladým profesionálom príležitosti pre rozvoj a angažovanosť prostredníctvom ich pomoci neziskovým organizáciám či sociálnym podnikateľom.

---

LEAF
Sme nezisková mimovládna organizácia zameraná na rozvoj mladých ľudí s potenciálom vyrásť na osobnosti rozvíjajúce Slovensko. Navštívte našu hlavnú stránku.