Odoberaj novinky emailom
Zanechaj nám svoj email a už ti žiadna dôležitá novinka neujde. 🙂
Hlavné zistenia
- V porovnaní s rokom 2016 vyššie percento Slovákov nevylučuje návrat naprieč všetkými krajinami.
- V Spojenom kráľovstve napriek čoraz viac blížiacemu sa Brexitu pozorujeme minimálne zmeny oproti novembru 2016. Slováci v Spojenom kráľovstve sú vo všeobecnosti návratu viac naklonení ako v iných krajinách.
- Faktorom, ktorý dokáže Slovákov v zahraničí najviac motivovať k návratu (s výnimkou rodiny) je konkrétna pracovná ponuka, ktorú ako faktor uviedlo 47% opýtaných. Štátne podporné schémy sa nejavia byť silným motivačným faktorom, keďže ich zvolilo len 5% opýtaných.
- Za najväčšiu komparatívnu výhodu Slovenska Slováci v zahraničí považujú najmä návrat ku koreňom (49%) Emocionálny vzťah ku Slovensku sa javí byť dôležitejším ako pragmatické dôvody.
- Až 75% Slovákom v zahraničí aj naďalej najviac na Slovensku prekáža korupcia, klientelizmus a rodinkárstvo.
- Národnosť partnera a čas strávený v zahraničí spolu s kontaktom so Slovákmi v zahraničí sa javia byť hlavnými prediktormi zvažovania návratu.
- Najväčší príklon k návratu do jedného roka vykazujú študenti medzinárodných vzťahov, európskych štúdií a politológie. Či už to je podmienkou praxe na domácom ministerstve v prípade medzinárodných vzťahov alebo záujmom o domácu politiku v kontexte EÚ, len 10% sa neplánuje vrátiť na Slovensko. Na druhej strane spektra sú inžinieri, z ktorých až ⅓ neplánuje návrat.
- Z rozdielnych sektorov sa ukazuje, že viac ako ⅓ zamestnancov automobilového sektoru zvažuje návrat v dlhodobom horizonte a 5% do jedného roka, pričom len 18% odmieta návrat
Metodológia
Prieskum bol realizovaný medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí prostredníctvom on-line dotazníka v období 6. – 27.novembra 2018. Respondenti boli dotazovaní ohľadne ich pohľadu na nasledujúce témy: Návrat na Slovensko a motivácia k návratu, vnímanie Slovenska, práca, dobrovoľníctvo, slovenské komunity v zahraničí a organizácia LEAF. Dotazník bol počas celej doby zberu dát prístupný na stránke spap.leaf.sk a bol primárne šírený prostredníctvom sociálnych sietí Facebook a LinkedIn. Účasť na prieskume nebola podmienená predložením dokladov o pobyte v zahraničí, či slovenskom štátnom občianstve.
Prieskum nie je reprezentatívny na celú populáciu Slovákov v zahraničí. Aj keď počet respondentov je vysoký, ich pomer podľa jednotlivých krajín nezodpovedá existujúcim štatistikám. Je potrebné počítať aj s predpokladom, že ak respondenti celý náš dotazník vyplnili, pravdepodobne majú určitú mieru záujmu o Slovensko, čím sa do určitej miery skresľujú od nich získané informácie. Navyše bol prieskum z určitej časti šírený aj pomocou článku Denníka N. Pre tieto skutočnosti sme sa rozhodli v našej analýze dát z prieskumu sústrediť predovšetkým na vzťahy medzi jednotlivými premennými a nachádzanie vzorcov správania a nie zovšeobecňovanie dát na základe reprezentatívnej vzorky.
Respondenti
- Do prieskumu sa zapojilo 4044 Slovákov žijúcich v 72 krajinách sveta.
Z toho bolo 54% žien a 45% mužov a 18 respondentov uviedlo „iné“ ako pohlavie - Najviac respondentov žije v Česku (27%), Spojenom kráľovstve (13%) a v Nemecku (8%).
Až 17% respondentov pochádza z Bratislavy a 10% z Košíc (2 najčastejšie odpovede) - Viac ako polovica (69%) respondentov sú zamestnanci, 22% sú vysokoškolskí študenti a 3% sú momentálne nezamestnaní a neštudujúci. 6% respondentov sa neidentifikuje so žiadnou s uvedených kategórií.
- Viac ako 63% respondentov ukončilo vysokú školu na jednom zo stupňov, pričom pre 29% respondentov je stredná škola najvyšším stupňom vzdelania
48% respondentov je vo veku 26-35 rokov (24-30 = 39%; 18-23 = 16%; 30-40 = 38 %; 41+ = 11%)
