Metodológia
Prieskum bol realizovaný medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí prostredníctvom on-line dotazníka v období 26.10.2016 – 9.11.2016. Respondenti boli dotazovaní ohľadne ich pohľadu na nasledujúce témy: Slovensko, práca, dobrovoľníctvo, slovenské komunity v zahraničí a organizácia LEAF. Dotazník bol počas celej doby zberu dát prístupný na stránke spap.leaf.sk a bol primárne šírený prostredníctvom sociálnych sietí Facebook a LinkedIn. Účasť na prieskume nebola podmienená predložením dokladov o pobyte v zahraničí, či slovenskom štátnom občianstve. Súbor respondentov nepredstavuje sociologicky reprezentatívnu vzorku spomedzi všetkých Slovákov žijúcich v zahraničí.
Respondenti
Do prieskumu sa zapojilo 5665 Slovákov žijúcich v 86 krajinách sveta. Najviac respondentov žije v Čechách (27%), Spojenom kráľovstve (15%) a v Nemecku (9%).
Vyše polovica (57%) respondentov sú zamestnanci, 31% sú vysokoškolskí študenti , 9% respondentov sú podnikatelia a na 4% respondentov sa neidentifikuje so žiadnou z vyššie uvedených kategórií. 60% respondentov je vo veku 26-35 rokov.
Kontakt so Slovenskom
97% respondentov , ktorí sú nejakým spôsobom v kontakte so Slovenskom uviedlo, že hlavným spôsobom prepojenia s ich rodnou krajinou je ich rodina.
Až 25% opýtaných podnikateľov uviedlo, že aktívne spolupracujú s organizáciou, alebo jednotlivcami na Slovensku.
Zvažujete návrat na Slovensko?
48% respondentov, ktorí odpovedali na túto otázku sú nerozhodnutí – návrat nevylučujú, ale ani ho nemajú v pláne. Len veľmi malá časť – 4% sa plánuje vrátiť do jedného roka, na druhej strane, pevne rozhodnutých o tom, že sa na Slovensko už nevrátia je až 26% respondentov.
Na vzorke 4355 respondentov sa ukázal štatisticky vyznamný rozdiel v tom, ako respondenti rôzneho „zamestnaneckého statusu“ rozmýšľajú o návrate na Slovensko. Vyššie percento (25%) vysokoškolských študentov ako iných statusových skupín má návrat na Slovensko v dlhodobom pláne. A taktiež štatisticky významne nižšie percento (22%) z nich sa neplánuje vrátiť vôbec. Rozdiely sa tiež prejavili medzi podnikateľmi žijúcimi v zahraničí a to v tom, že výrazne menej (16%) z nich má v dlhodobom pláne návrat na Slovensko, zároveň štatisticky významnejšie percento (32%) podnikateľov sa neplánuje vrátiť vôbec.
Výhody Slovenska
Za komparatívnu výhodu Slovenska drvivá väčšina (66%) respondentov považuje emocionálne puto, ktoré majú ku svojej domovine. Emocionálny vzťah ku Slovensku sa javí byť dôležitejším ako pragmatické dôvody (nepresýtený trh, jednoduchý prístup k zaujímavých príležitostiam).
35% respondentov za komparatívnu výhodu pôsobenia na Slovensku namiesto zahraničia vníma aj možnosť pomôcť spoločnosti doma na Slovensku. Z prieskumu sa javí, že až 46% študentov Vš vníma možnosť pomôcť Slovensku ako jednu z hlavných výhod návratu.
Motivačné faktory
Popri spoločenských faktoroch – zmene politickej kultúry, ktorá by motivovala k návratu na Slovensko 52% respondentov a lepšej kvalite štátom poskytovaných služieb, ktorú si ako motivujúci faktor vybralo 42% respondentov, sú pre Slovákov silno motivujúce aj faktory individuálne vlývajúce na život jednotlivca – až 48% respondentov uviedlo, že by ich na Slovensko prilákala aj konkrétna zaujímavá pracovná ponuka.
Len 280 respondentov zo 4103 (6,8%) považuje za faktor, ktorý by ich mohol značne ovplyvniť pri rozhodovaní sa o návarate aj štátne podporné schémy, ako napr. Návrat domov s finančnou dotáciou.
Pre 53% z respondentov, ktorí uviedli, že návrat na Slovensko nevylučujú, ale ho nemajú momentálne v pláne je zmena politickej kultúry silným faktorom, ktorý by ich motivoval k návratu.
Z respondentov, ktorí zvažujú návrat v dlhšom časovom horizonte, si najviac, 52%, zvolilo ako jeden z dvoch motivačných faktorov konkrétnu pracovnú ponuku.
Pridaná hodnota, ktorú môžu poskytnúť Slováci v zahraničí pre Slovensko
Na otázku “Čím by podľa vás vedeli ľudia zo zahraničia najviac prispieť k rozvoju Slovenska?” odpovedalo 5603 respondentov. Opýtaní jasne indikovali, že ako hlavnú pridanú hodnotu Slovákov zo zahraničia vnímajú v zmene mentálneho nastavenia – 54% respondentov je presvedčených, že najväčšou pomocou by bol pozitívny postoj a 29% respondentov si myslí, že by mohli pomôcť Slovensku zlepšiť citlivosť k multikulturalite.
Pri zohľadnení statusových rozdielov sa ukazuje, že až 42% respondentov, ktorí momentálne študujú na vysokej škole,si myslí, že by na Slovensku najviac mohli prispieť svojou odbornosťou a know-how.
Slovensko očami Slovákov žijúcich v zahraničí
Ako najvážnejší celospoločenský problém na Slovensku, ktorý respondentov trápi, sa jasne ukazuje korupcia, klientelizmus a rodinkárstvo. Za jeden z dvoch najzávažnejších problémov Slovenskej spoločnosti to považuje skoro 70% respondentov . Ako druhý celospoločenský problém na Slovensku, ktorý najviac trápi Slovákov žijúcich v zahraničí, sa ukazuje životná úroveň ľudí (túto možnosť ako jednu z dvoch zvolilo 31% respondentov).
42% respondentov najčastejšie uvádza ako jednu z dvoch najpozitívnejších vecí, ktoré dnes na Slovensku vnímajú “nástup prezidenta Kisku”. Zaujímavé je porovnanie tohto údaju s percentom respondentov, ktorí si za jednu z dvoch najpozitívnejších vecí zvolili “predsedníctvo SR v EÚ”. Len 2% respondentov si zvolilo túto možnosť, čo je najmenej zo všetkých ponúkaných možností.
Rozdiel v tom, čo považujú dnes za dve najpozitívnejšie veci na Slovensku, sa podľa prieskumu prejavuje medzi tými, ktorí majú v pláne vrátiť sa do jedného roka. Na rozdiel od ostatných respondentov (tých, ktorí majú návrat v dlhodobom pláne, nevylučujú ho, alebo sa neplánujú vrátiť), respondenti, ktorí sa plánujú vrátiť do jedného roka ako najpozitívnejšiu vec na Slovensku vnímajú “úspech slovenských firiem v zahraničí”.
Taktiež prieskum ukázal, že tí, čo sa neplánujú vrátiť vôbec, považujú za jednu z dvôch najpozitívnejších vecí na Slovensku “úspechy slovenských športovcov”.
Respondenti, ktorí sa plánujú vrátiť do roka a tí, ktorí sa neplánujú vrátiť vôbec volili dva rovnaké problémy, ktoré na Slovensku najviac vnímajú. Avšak vyššie percento tých, ktorí sa plánujú vrátiť považujú za jeden z dvoch najväčších celospoločenských problémov na Slovensku korupciu, rodinkárstvo a klientelizmus skoro 76%. Pričom z tých, ktorí sa neplánujú vrátiť vôbec, to považuje za jeden z dvoch najväčších celospoločenských problémov 66% respondentov.
Finančné ohodnotenie
Finančné ohodnotenie považuje za najdôležitejšiu charakteristiku pracovnej príležitosti až 62% respondentov. Možnosť kariérneho rastu a kvalitný pracovný kolektív označilo ako jednu z dvoch najdôležitejších charakteristík 28%, respektíve 26% respondentov.
Viac ako štvrtina respondentov (29%) nevie ako sa pohybuje ich finančné ohodnotenie v ich profesií na Slovensku.
Médiá
Z 4445 respondentov, ktorí odpovedali na túto otázku, len 20 % nesleduje žiadne slovenské médiá. Z médií, ktoré Slováci v zahraničí sledujú, sa najlepšie umiestnil DenníkN, ktorý sleduje až 42% respondentov a SME, ktoré číta 36% respondentov.
Komunita
Len malá časť respondentov sa zúčastňuje aktivít, ktoré organizujú Slováci v zahraničí pravidelne, zatiaľ čo až 54% respondentov sa takýchto aktivít nezúčastňuje vôbec.
Z dôvodov prečo sa takýchto aktivít zúčastňujú sa najviac objavovala možnosť porozprávať sa po Slovensky, ktorú si zvolilo 50% respondentov.
Za najdôležitejší dôvod prečo sa takýchto aktivít naopak nezúčastňujú až 40% respondentov označilo, že nevedia o komunitách vo svojej blízkosti.
Zaujalo nás:
- 97% respondentov je v kontakte so Slovenskom.
- Návrat domov však aktívne plánuje len 26% opýtaných, vysokoškoláci sú návratu naklonení viac ako tí, ktorí sú už zamestnaní alebo podnikajú.
- Najväčšou komparatívnou výhodou Slovenska, ktorú označilo až 65% respondentov sú korene, ktoré na Slovensku majú.
- Namiesto štátnych podporných schém by respondentov k návratu skôr motivovala zmena politickej kultúry, prípadne konkrétna pracovná ponuka. Zaujímavá pracovná ponuka je najmotivujúcejšia pre tých, ktorí návrat plánujú, no nie sú si istí v akom časovom horizonte.
- Respondenti si myslia, že najviac môžu na Slovensku prispieť svojím nastavením mysle, či už pozitívnym prístupom, otvorenosťou voči multikulturalite, ale aj väčšími požiadavkami na štandardy ponúkaných služieb a tovarov.
- Ako jeden z dvoch najvážnejších celospoločenských problémov na Slovensku, ktorý respondentov trápi sa jasne ukazuje “korupcia, klientelizmus a rodinkárstvo” (69% respondentov). Ako druhý celospoločenský problém na Slovensku, ktorý najviac trápi Slovákov žijúcich v zahraničí sa ukazuje “životná úroveň ľudí” (túto možnosť ako jednu z dvoch zvolilo 30 % respondentov).
- 42 % respondentov najčastejšie uvádza ako jednu z dvoch najpozitívnejších vecí, ktoré dnes na Slovensku vnímajú “nástup prezidenta Kisku”. Zaujímavé je porovnanie tohto údaju s percentom respondentov, ktorí si za jednu z dvoch najpozitívnejších vecí zvolili “predsedníctvo SR v EÚ”. Bolo to len 1,9% respondentov.
- Pri hodnotení atraktivity pracovnej pozície je pre 61% respondentov rozhodujúce finančné ohodnotenie. Viac ako štvrtina respondentov (29%) nevie ako sa pohybuje ich finančné ohodnotenie v ich profesií na Slovensku.
- 81% respondentov sleduje slovenské médiá aj v zahraničí, medzi najsledovanejšie média patria DenníkN a SME.
- Do aktivít slovenských komunít v zahraničí sa zapája takmer polovica respondentov. Hlavným dôvodom prečo sa respondenti nezúčastňujú týchto aktivít je to, že nevedia o žiadnej komunite v ich blízkosti.