Richard Fetyko: Z Wall Street na Karadžičovu

S Richardom sme sa prvýkrát stretli v roku 2013 vo Washingtone. Spoznali sme sa na stretnutí, ktoré každý rok organizuje slovenská ambasáda. Vtedy asi ani jednému z nás nenapadlo, že tu sa pravdepodobne začne cesta, ktorá ho nasmeruje domov.

O pol roka neskôr sme si na Richarda spomenuli pri obsadzovaní novej pozície. V rámci nášho programu pre Slovákov v zahraničí sme hľadali zakladateľa a riaditeľa novovznikajúceho investičného fondu. Fond bol orientovaný na investície do akcií na svetových burzách. Richard bol jedným z mála ľudí s vysoko relevantnou skúsenosťou, ktorých sme v tomto obore osobne poznali. Záujemcovi, pre ktorého sme pozíciu obsadzovali, sme ale nakoniec okrem Richarda odporučili aj ďalších troch ľudí. Tých sme našli tradične „headhuntersky“.

„Na Slovensko som sa už nechystal. Nie preto, že by som proti nemu niečo mal, ale nemyslel som si, že sa doma nájde ponuka, ktorá by ma zaujala a oslovila.“

Richard nám dal šancu a pozvánku do výberového procesu prijal. V prvých momentoch bol asi viac zvedavý ako rozhodnutý. Hovoril však, že naša ponuka prišla v správnom čase. Posledných 14 rokov pracoval ako finančný analytik pre rôzne investičné firmy. Bol čas na zmenu. Ak by však ponuka prišla zo Singapuru alebo z Austrálie, možno by bol dnes práve tam. Ponuka však prišla zo Slovenska.

Fond začal so začiatočným kapitálom 20 miliónov eur. Postupne sa zameranie fondu rozširovalo a pribúdali noví ľudia. Všetku administratívu, právne záležitosti a infraštruktúru fondu však začal Richard riešiť sám. Od začiatku tvrdil, že sa práve na to tešil a je to jedna z vecí, ktorá ponuku robila zaujímavou. My sme sa však báli. Človek si síce po návrate veľa stereotypov o Slovensku vyvráti, no nerobili sme si ilúzie. Po 22 rokoch v USA nie je naša byrokracia a všetky slovenské neduhy ľahkým sústom.

„Paradoxne ma motivovalo aj to, že budem musieť spočiatku bojovať s administratívnymi a právnickými vecami, v ktorých som sa nevyznal.“

Potom prišiel ten titulok v novinách: „Nie je to tu zlé, späť do Ameriky sa nechystám”. Odvtedy spravil Richard viacero rozhovorov. Už sa až tak nebojíme. A nesúvisí to len s tým, že sa Richardovi narodila krásna dcérka a s partnerkou sa natrvalo usadili v Bratislave. 🙂

Richard nám tiež ako dobrovoľník pomáha so správou LEAF Academy, fond napreduje a od jeho kamarátov z New Yorku sa okľukou dozvedáme, že domov volá ďalších.