Prieskum medzi Slovákmi v zahraničí

Zistite viac o tom, čo si myslia Slováci žijúci v zahraničí o Slovensku, či rozmýšľajú o návrate a kvôli čomu by boli ochotní sa vrátiť.  

 

Metodológia

Prieskum bol realizovaný medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí prostredníctvom on-line dotazníka v období 26.10.2016 – 9.11.2016. Respondenti boli dotazovaní ohľadne ich pohľadu na nasledujúce témy: Slovensko, práca, dobrovoľníctvo, slovenské komunity v zahraničí a organizácia LEAF. Dotazník bol počas celej doby zberu dát prístupný na stránke spap.leaf.sk a bol primárne šírený prostredníctvom sociálnych sietí Facebook a LinkedIn. Účasť na prieskume nebola podmienená predložením dokladov o pobyte v zahraničí, či slovenskom štátnom občianstve. Súbor respondentov nepredstavuje sociologicky reprezentatívnu vzorku spomedzi všetkých Slovákov žijúcich v zahraničí.

 

Respondenti

Do prieskumu sa zapojilo 5665 Slovákov žijúcich v 86 krajinách sveta. Najviac respondentov žije v Čechách (27%), Spojenom kráľovstve (15%) a v Nemecku (9%).
Vyše polovica (57%) respondentov sú zamestnanci, 31% sú vysokoškolskí študenti , 9% respondentov sú podnikatelia a na 4% respondentov sa neidentifikuje so žiadnou z vyššie uvedených kategórií. 60% respondentov je vo veku 26-35 rokov.

 

 

Kontakt so Slovenskom

 

97% respondentov , ktorí sú nejakým spôsobom v kontakte so Slovenskom uviedlo, že hlavným spôsobom prepojenia s ich rodnou krajinou  je ich rodina.

Až 25% opýtaných podnikateľov uviedlo, že aktívne spolupracujú s organizáciou, alebo jednotlivcami na Slovensku.

 

 

Zvažujete návrat na Slovensko?

 

48% respondentov, ktorí odpovedali na túto otázku  sú nerozhodnutí – návrat nevylučujú, ale ani ho nemajú v pláne. Len veľmi malá časť  – 4% sa plánuje vrátiť do jedného roka, na druhej strane, pevne rozhodnutých o tom, že sa na Slovensko už nevrátia je až 26% respondentov.

 

Na vzorke 4355 respondentov sa ukázal štatisticky vyznamný rozdiel v tom, ako respondenti rôzneho “zamestnaneckého statusu” rozmýšľajú o návrate na Slovensko. Vyššie percento (25%) vysokoškolských študentov ako iných statusových skupín má návrat na Slovensko v dlhodobom pláne. A taktiež štatisticky významne nižšie  percento (22%) z nich sa neplánuje vrátiť vôbec. Rozdiely sa tiež prejavili medzi podnikateľmi žijúcimi v zahraničí a to v tom, že výrazne menej (16%) z nich má v dlhodobom pláne návrat na Slovensko, zároveň štatisticky významnejšie percento (32%) podnikateľov sa neplánuje vrátiť vôbec.

 

Výhody Slovenska

Za komparatívnu výhodu Slovenska drvivá väčšina (66%) respondentov považuje emocionálne puto, ktoré majú ku svojej domovine. Emocionálny vzťah ku Slovensku sa javí byť dôležitejším ako pragmatické dôvody (nepresýtený trh, jednoduchý prístup k zaujímavých príležitostiam).

35% respondentov za komparatívnu výhodu pôsobenia na Slovensku namiesto zahraničia vníma aj možnosť pomôcť spoločnosti doma na Slovensku. Z prieskumu sa javí, že až 46% študentov Vš vníma možnosť pomôcť Slovensku ako jednu z hlavných výhod návratu.

 

 

Motivačné faktory

Popri  spoločenských faktoroch – zmene politickej kultúry, ktorá by motivovala k návratu na Slovensko 52% respondentov a lepšej kvalite štátom poskytovaných služieb, ktorú si ako motivujúci  faktor vybralo 42% respondentov, sú pre Slovákov silno motivujúce aj faktory individuálne vlývajúce na život jednotlivca – až 48%  respondentov uviedlo, že by ich na Slovensko prilákala aj konkrétna zaujímavá pracovná ponuka.

 

Len 280 respondentov zo 4103 (6,8%)  považuje za faktor, ktorý by ich mohol značne ovplyvniť pri rozhodovaní sa o návarate aj štátne podporné schémy, ako napr. Návrat domov s finančnou dotáciou.

 

 

Pre 53% z respondentov, ktorí uviedli, že návrat na Slovensko nevylučujú, ale ho nemajú momentálne v pláne je zmena politickej kultúry silným faktorom, ktorý by ich motivoval k návratu.

Z respondentov, ktorí zvažujú návrat v dlhšom časovom horizonte,  si najviac, 52%, zvolilo ako  jeden z dvoch motivačných faktorov konkrétnu pracovnú ponuku.

 

Pridaná hodnota, ktorú môžu poskytnúť Slováci v zahraničí pre Slovensko

Na otázku “Čím by podľa vás vedeli ľudia zo zahraničia najviac prispieť k rozvoju Slovenska?” odpovedalo 5603 respondentov.  Opýtaní jasne indikovali, že ako hlavnú pridanú hodnotu Slovákov zo zahraničia vnímajú v zmene mentálneho nastavenia – 54% respondentov je presvedčených, že najväčšou pomocou by  bol pozitívny postoj a 29% respondentov si myslí, že by mohli pomôcť Slovensku zlepšiť citlivosť k multikulturalite.

 

 

Pri zohľadnení statusových rozdielov sa ukazuje, že až  42% respondentov, ktorí momentálne študujú na vysokej škole,si myslí, že by  na Slovensku najviac mohli prispieť svojou odbornosťou a know-how.

 

 

Slovensko očami Slovákov žijúcich v zahraničí

Ako najvážnejší celospoločenský problém na Slovensku, ktorý respondentov trápi, sa jasne ukazuje korupcia, klientelizmus a rodinkárstvo. Za jeden z dvoch najzávažnejších problémov Slovenskej spoločnosti to považuje skoro 70% respondentov . Ako druhý celospoločenský problém na Slovensku, ktorý najviac trápi Slovákov žijúcich v zahraničí, sa ukazuje životná úroveň ľudí (túto možnosť ako jednu z dvoch zvolilo 31% respondentov).

 

 

42% respondentov najčastejšie uvádza ako jednu z dvoch najpozitívnejších vecí, ktoré dnes na Slovensku vnímajú “nástup prezidenta Kisku”. Zaujímavé je porovnanie tohto údaju s percentom respondentov, ktorí si za jednu z dvoch najpozitívnejších vecí zvolili “predsedníctvo SR v EÚ”. Len 2% respondentov si zvolilo túto možnosť, čo je najmenej zo všetkých ponúkaných možností.

 

 

Rozdiel v tom, čo považujú dnes za dve najpozitívnejšie veci na Slovensku, sa podľa prieskumu prejavuje medzi tými, ktorí majú v pláne vrátiť sa do jedného roka. Na rozdiel od ostatných respondentov (tých, ktorí majú návrat v dlhodobom pláne, nevylučujú ho, alebo sa neplánujú vrátiť), respondenti, ktorí sa plánujú vrátiť do jedného roka ako najpozitívnejšiu vec na Slovensku vnímajú “úspech slovenských firiem v zahraničí”.
Taktiež prieskum ukázal, že tí, čo sa neplánujú vrátiť vôbec, považujú za jednu z dvôch najpozitívnejších vecí na Slovensku “úspechy slovenských športovcov”.

Respondenti, ktorí sa plánujú vrátiť do roka a tí, ktorí sa neplánujú vrátiť vôbec volili dva rovnaké problémy, ktoré na Slovensku najviac vnímajú. Avšak vyššie percento tých, ktorí sa plánujú vrátiť považujú za jeden z dvoch najväčších celospoločenských problémov na Slovensku korupciu, rodinkárstvo a klientelizmus skoro 76%. Pričom z tých, ktorí sa neplánujú vrátiť vôbec, to považuje za jeden z dvoch najväčších celospoločenských problémov 66% respondentov.

 

Finančné ohodnotenie

Finančné ohodnotenie považuje za najdôležitejšiu charakteristiku pracovnej príležitosti až 62% respondentov. Možnosť kariérneho rastu a kvalitný pracovný kolektív označilo ako jednu z dvoch najdôležitejších charakteristík 28%, respektíve 26% respondentov.

 

 

Viac ako štvrtina respondentov (29%) nevie ako sa pohybuje ich finančné ohodnotenie v ich profesií na Slovensku.

 

 

Médiá

Z 4445 respondentov, ktorí odpovedali na túto otázku, len 20 % nesleduje žiadne slovenské médiá. Z médií, ktoré Slováci v zahraničí sledujú, sa najlepšie umiestnil DenníkN, ktorý sleduje až 42% respondentov a SME, ktoré číta 36% respondentov.

 

Komunita

Len malá časť respondentov sa zúčastňuje aktivít, ktoré organizujú Slováci v zahraničí pravidelne, zatiaľ čo až 54% respondentov sa takýchto aktivít nezúčastňuje vôbec.

 

 

Z dôvodov prečo sa takýchto aktivít zúčastňujú sa najviac objavovala možnosť porozprávať sa po Slovensky, ktorú si zvolilo 50% respondentov.

 

 

Za najdôležitejší dôvod prečo sa takýchto aktivít naopak nezúčastňujú až 40% respondentov označilo, že nevedia o komunitách vo svojej blízkosti.

 

Zaujalo nás:

  1. 97% respondentov je v kontakte so Slovenskom.
  2. Návrat domov však aktívne plánuje len 26% opýtaných, vysokoškoláci sú návratu naklonení viac ako tí, ktorí sú už zamestnaní alebo podnikajú.
  3. Najväčšou komparatívnou výhodou Slovenska, ktorú označilo až 65% respondentov sú korene, ktoré na Slovensku majú.
  4. Namiesto štátnych podporných schém by respondentov k návratu skôr  motivovala zmena politickej kultúry, prípadne konkrétna pracovná ponuka. Zaujímavá pracovná ponuka je najmotivujúcejšia pre tých, ktorí návrat plánujú, no nie sú si istí v akom časovom horizonte.
  5. Respondenti si myslia, že najviac môžu na Slovensku prispieť svojím nastavením mysle, či už pozitívnym prístupom, otvorenosťou voči multikulturalite, ale aj väčšími požiadavkami na štandardy ponúkaných služieb a tovarov.
  6. Ako jeden z dvoch najvážnejších celospoločenských problémov na Slovensku, ktorý respondentov trápi sa jasne ukazuje “korupcia, klientelizmus a rodinkárstvo” (69% respondentov). Ako druhý celospoločenský problém na Slovensku, ktorý najviac trápi Slovákov žijúcich v zahraničí sa ukazuje “životná úroveň ľudí” (túto možnosť ako jednu z dvoch zvolilo 30 % respondentov).
  7. 42 % respondentov najčastejšie uvádza ako jednu z dvoch najpozitívnejších vecí, ktoré dnes na Slovensku vnímajú “nástup prezidenta Kisku”. Zaujímavé je porovnanie tohto údaju s percentom respondentov, ktorí si za jednu z dvoch najpozitívnejších vecí zvolili “predsedníctvo SR v EÚ”. Bolo to len 1,9% respondentov.
  8. Pri hodnotení atraktivity pracovnej pozície  je pre 61% respondentov rozhodujúce finančné ohodnotenie. Viac ako štvrtina respondentov (29%) nevie ako sa pohybuje ich finančné ohodnotenie v ich profesií na Slovensku.
  9. 81% respondentov sleduje slovenské médiá aj v zahraničí, medzi najsledovanejšie média patria DenníkN a SME.
  10. Do aktivít slovenských komunít v zahraničí sa zapája takmer polovica respondentov. Hlavným dôvodom prečo sa respondenti nezúčastňujú týchto aktivít je to, že nevedia o žiadnej komunite v ich blízkosti.

ORGANIZÁCIA LEAF V SÚČASNOSTI REALIZUJE TIETO PROGRAMY

Pre nadaných stredoškolákov:
Hľadáme, prepájame a podporujeme v rozvoji aktívnych, motivovaných a talentovaných študentov prostredníctvom širokej ponuky medzinárodných kempov alebo mentoring programu TalentGuide. LEAF tiež podporuje vznik medzinárodnej strednej školy internátneho typu, ktorá bude zameraná na rozvoj charakteru a líderstva v kontexte regiónu strednej Európy.
Pre učiteľov:
Rozvíjame učiteľov stredných škôl s cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu vybraných súčasných učiteľov (napr. formou individuálneho rozvojového programu učiteľov), ako i prilákať osobnosti z mimoškolského prostredia k učiteľstvu (napr. ponukou zahraničných učiteľských stáží).
Pre Slovákov v zahraničí:
Vytvárame príležitosti (práca a stáže, štipendiá a dobrovoľníctvo, komunita) pre rozvoj mladých nadaných Slovákov v zahraničí, ich prepájanie so Slovenskom a návrat domov.
Pre dobrovoľníkov:
Poskytujeme mladým profesionálom príležitosti pre rozvoj a angažovanosť prostredníctvom ich pomoci neziskovým organizáciám či sociálnym podnikateľom.

---

LEAF
Sme nezisková mimovládna organizácia zameraná na rozvoj mladých ľudí s potenciálom vyrásť na osobnosti rozvíjajúce Slovensko. Navštívte našu hlavnú stránku.